Činnosť Sekcie pre všeobecné dejiny SHS za posledných päť rokov
Bohumila FERENČUCHOVÁ
V rámci SHS pracujú dlhší alebo kratší čas rôzne sekcie a krúžky, v ktorých sa jednotliví členovia spoločnosti združujú na tematickom alebo regionálnom základe, aktívne v nich pracujú alebo sa aspoň zúčastňujú na spoločne organizovaných podujatiach. Niektoré z nich majú evidovanú, pomerne stálu členskú základňu, iné sú skôr neformálne a oslovujú všetkých členov SHS, vrátane aktivistov iných sekcií. Sekcia všeobecných dejín má špecifické podmienky činnosti: odborníci na všeobecné dejiny sú pomerne rozptýlení, pochádzajú z rôznych pracovísk a lokalít. Pracujú v Historickom ústave SAV, ale sústredení sú najmä na vysokých školách, kde je ich prvoradou povinnosťou prednášať svetové dejiny a tiež prispieť svojim dielom k ich výskumu na Slovensku. Mali by tiež využiť svoje jazykové znalosti v prospech rozvíjania historickej vedy na Slovensku, informovať záujemcov o nových historických prácach vo svete, o novoformulovaných témach a výskumných metódach. Jej činnosť spočíva na dobrovoľnej práci jednotlivých historikov a treba poznamenať, že zďaleka nie všetci odborníci na všeobecné dejiny z radov členov SHS sa do nej zapojili.
Sekcia všeobecných dejín SHS mala od svojho vzniku v šesťdesiatych rokoch 20. storočia svoje výraznejšie i menej výrazné obdobia. Po XI. zjazde SHS v Trenčíne sa dňa 27.2.1997 zišli v HÚ SAV v Bratislave približne dve desiatky záujemcov o zintenzívnenie činnosti Sekcie všeobecných dejín a zvolili si výbor alebo skôr päťčlennú skupinu aktivistov, v ktorej boli zastúpení odborníci na stredoveké, novoveké i najnovšie dejiny z Historického ústavu a ďalších spoločenskovedných ústavov SAV a katedier všeobecných dejín Filozofických fakúlt Univerzity Komenského a Prešovskej univerzity. Všetci si boli vedomí, že všeobecné dejiny sú veľkou výzvou pre mnohých historikov a rozličné historické oblasti a školy, pole pôsobnosti je tu veľmi široké. Sekcia bola preto otvorená každému návrhu a podnetu na činnosť: najprv sme rozoslali dotazníky, v ktorých sme sa potenciálnych aktívnych členov sekcie opýtali na ich záujmy. Zhodli sme sa, že vedecké podujatia budeme organizovať v nadväznosti na bežiace výskumné projekty, na pedagogickú činnosť na univerzitách, na činnosť medzinárodných vedeckých spoločností - najmä Medzinárodnej asociácie súčasných dejín Európy (so sídlom v Ženeve) a Komisie pre dejiny medzinárodných vzťahov (so sídlom v Miláne), v ktorých máme zastúpenie. Boli sme otvorení aj spolupráci s inými občianskymi združeniami, či vedeckými spoločnosťami, ktoré sme oslovili alebo ktoré oslovili nás s návrhom na usporiadanie podujatí pre širšiu historickú obec, či záujemcov z iných oblastí. Dosiahli sme vďaka tomu vyšší počet návštevníkov na určitých podujatiach, ale aj súčinnosť pri publikovaní našich výsledkov.
Obnovená Sekcia všeobecných dejín SHS s novým výborom roku 1997 iba rozbiehala svoje aktivity. Bola spoluorganizátorkou niekoľkých vedeckých prednášok, ktoré poriadala agilná Spoločnosť pre dejiny a kultúru strednej a juhovýchodnej Európy so sídlom v Bratislave. SDK SVE ako nezávislé občianske združenie pestuje od svojej registrácie všeobecné dejiny a dejiny kultúry so zameraním práve na tento nadnárodný región. Sekcia všeobecných dejín nie je samostatnou organizáciou; ako súčasť SHS je pripravená pomôcť organizovaniu vedeckých podujatí zo svetových dejín tematicky sa týkajúcich dejín ľudstva na ktoromkoľvek mieste zemegule. Prostredníctvom práce v sekcii sa jej aktivisti usilujú prebudiť záujem širšej odbornej verejnosti o vlastný výskum a sprostredkovať jej ho, uvedomujúc si, že samotné rozvíjanie tohto výskumu prekračuje možnosti sekcie, spočíva na jednotlivých inštitúciách, ktoré ho majú v náplni - najmä na ústavoch SAV a katedrách všeobecných dejín na filozofických a pedagogických fakultách. Ambíciou členov sekcie nesporne bola aj pedagogická činnosť na vysokých školách. V univerzitných rokoch 1996-1997 a 1997-1998 viacerí z nich, ktorí nepatrili ku kmeňovým pracovníkom vysokých škôl, často bez nároku na odmenu, odprednášali ako semestrálne výberové prednášky nasledujúce témy: Zahraničná politika habsburskej monarchie 1848-1914, Rusko a stredná Európa, Ruský nacionalizmus, Francúzsko a stredná Európa, Medzinárodné vzťahy po roku 1945(studená vojna), Holokaust slovenských Židov, Diplomacia a medzinárodné vzťahy 20. storočia. Podobné prednášky sa konali aj v ďalšom období, a to na základe dohody medzi jednotlivými dobrovoľnými alebo honorovanými prednášateľmi a katedrami.
V nadväznosti na výskumné úlohy a pedagogickú činnosť sekcia od roku 1998 zorganizovala alebo pomohla zorganizovať každoročne 2 až 3 väčšie podujatia na Slovensku i v zahraničí. Tie medzinárodné mali jednoznačne väčší úspech. Vidno to na príklade seminára Slováci v československo - francúzskych vzťahoch v prvej polovici 20. storočia (Bratislava, 25.6.1998). Pôvodne bola táto téma navrhnutá na pravidelné trojstranné stretnutie francúzskych, českých a slovenských historikov v Paríži, čo však ani u českých, ani u francúzskych historikov nenašlo pochopenie. Rozhodli sme sa preto usporiadať seminár v Bratislave ako čisto slovenské podujatie, na ktorom sa zúčastnilo 28 záujemcov (aj s prednášajúcimi), čo je najmenej z našich podujatí. Nenašlo ohlas ani u oslovených slovenských literárnych vedcov a umenovedcov, uchopilo preto problematiku historickou metódou, bez želaného podnetného interdisciplinárneho prístupu. Napriek tomu sa domnievame, že štúdie (niektoré z nich už boli jednotlivo publikované), ktoré vznikli z prepracovaných prednášok a boli doplnené o niektoré ďalšie príspevky, budú tvoriť zaujímavú publikáciu. Sekcia sa podieľala aj na organizovaní slovenskej účasti na pravidelnom spoločnom kolokviu francúzskych, českých a slovenských historikov, ktoré usporiadal prof. Bernard Michel z Univerzity Paríž 1, Panthéon-Sorbonne v dňoch 30. a 31. 10. 1998 na tému La premiere république tchécoslovaque et la France 1918-1938..
K úspešným podujatiam sekcie s priamym dosahom na slovenskú historickú obec patrí medzinárodná konferencia Spoločnosť národov a minoritný problém v strednej Európe (Bratislava, 24. - 25.9. 1998) - vzbudila zaslúžený záujem (72 účastníkov) i mediálny ohlas (najmä v Slovenskom rozhlase). Uskutočniť sa mohla vďaka výskumnému projektu švajčiarskeho národného fondu vedeckého výskumu No 7SLPJ048 459 Le poids des minorités ethniques dans les relations entre l´Europe centrale et l´Europe occidentale: petits Etats et la SDN face aux problemes de la sécurité et du bon voisinage, 1918-1940 (Miesto etnických a náboženských menšín vo vzťahoch medzi strednou a západnou Európou: bezpečnosť a spolupráca národov v politike malých štátov a Spoločnosti národov 1918-1940).
Parížska mierová konferencia po prvej svetovej vojne stanovila v strednej Európe nové hranice, dohodla sa na vzniku Spoločnosti národov a položila základy medzinárodnej ochrany menšín. Tento systém sa stretol s väčšou mierou kritiky ako pozitívnych ohlasov a najmä predstavitelia porazených štátov sa usilovali o jeho úpravu. Problematike národnostných menšín v strednej Európe sa na základe nových výskumov v Knižnici a Archíve Spoločnosti národov, ale aj v pražských, viedenských, budapeštianskych a parížskych archívoch venovali piati slovenskí, dvaja švajčiarski, traja maďarskí a jeden francúzsky historik, ktorí vo svojich vystúpeniach analyzovali konflikt medzi národnými štátmi a prežívajúcou multikulturalitou stredoeurópskeho priestoru, snažiac sa prispieť k vzájomnému pochopeniu a tolerancii.
Roku 1999 sekcia bola spoluusporiadateľom (čo bolo uvedené i v programe podujatia) veľmi vydareného kolokvia v Paríži na tému Milan Rastislav Štefánik - astronóm, vojak, diplomat, veľká slovensko-francúzska a európska osobnosť. Kolokvium sa konalo v Paríži v Dome Európy, 16. 3. 1999. Poriadalo ho Veľvyslanectvo SR vo Francúzsku, v spolupráci s HÚ SAV v rámci výskumného projektu VEGA 2/4089/ a Maison de l´Europe. Na kolokviu boli prezentované výsledky základného výskumu slovenských historikov a výsledky popredných francúzskych historikov vyplývajúce zo vzájomnej spolupráce. Dvojstranný francúzsko-slovenský pohľad na známu osobnosť obohatil poznanie obidvoch historiografií o nové fakty a dokumenty a poskytol ich príťažlivou formou vedcom i francúzskej verejnosti. Materiály tohto podujatia boli publikované po francúzsky. Treba tiež zdôrazniť, že to bola spoločensky prestížna záležitosť: kolokvium sa konalo pod záštitou ministra zahraničných vecí SR E. Kukana a ministerky kultúry Francúzska E. Trautmannovej, za účasti ministra kultúry SR M. Kňažka. Podujatie sa konalo vo veľkej a plnej miestnosti (asi 200 účastníkov), medzi ktorými neboli len slovenskí krajania a kultúrna verejnosť, ale aj historici z univerzít a ďalších vedeckých ustanovizní. Po skončení kolokvia sa konala inaugurácia výstavy M.R.Štefánik, ktorú pripravilo Slovenské národné múzeum.
Ďalšie podujatie usporiadali roku 1999 tí aktivisti sekcie, ktorí sú odborníkmi na stredoveké všeobecné cirkevné dejiny. Ide o medzinárodnú konferenciu, ktorú sekcia poriadala s Katedrou histórie FHV UMB v Banskej Bystrici v spolupráci s Poľským inštitútom a konala sa v Banskej Bystrici 7.-8. 12. 1999 na tému Rehole a kláštory v stredoveku. Bola to konferencia s mimoriadne zaujímavým programom, treba vyzdvihnúť, že sa konala za účasti prvoradých odborníkov (Antoine Avenarius) medzi nimi dvoch poľských historikov, mladých odborníkov do 35 rokov, cirkevných historikov, ako aj to, že sa konala v Banskej Bystrici, čo pozitívne vplývalo v prospech ďalšieho rozvoja všeobecných dejín stredoveku aj na strednom Slovensku. V rozprave za okrúhlym stolom sa účastníci reflektovali budúcnosť výskumu cirkevných dejín na Slovensku.
Príkladom úspešného spájania vedeckej a pedagogickej činnosti bol seminár Slovensko a Slovinsko v moderných dejinách. Na dvojdennom seminári študentov histórie Lublaňskej univerzity a Univerzity Komenského v Bratislave (PaedF UK, FF UK, SAV), ktorý sa konal v Moravske Toplice, Slovinsko, 18. - 21. 10. 1999 (podujatie zo slovenskej strany koordinovala M. Tonková), vystúpilo so súťažnými prácami chronologicky vymedzenými od Francúzskej revolúcie do súčasnosti 10 slovinských a 10 slovenských študentov a ich pedagógovia, zohľadňujúci vo svojich vystúpeniach európsky kontext a usilujúci sa o odstraňovanie bariéry medzi národnými a všeobecnými dejinami.
Druhý ročník tohto seminára sekcia plánovala pôvodne na rok 2000, ale na žiadosť slovinských partnerov bol odložený a konal sa 3.-6. 5. 2001 v Banskej Štiavnici.
Vedecko-pedagogická činnosť a začlenenie slovenských študentov a doktorandov do medzinárodnej študentskej činnosti do určitej miery spätej s politickou prácou pre budúcnosť s cieľom prekonávania historických konfliktov v integrujúcej sa Európe sa javí ako perspektívna činnosť, do ktorej sa sekcia mieni zapájať aj v budúcnosti. Boli sme oslovení, aby sme na apríl 2002 pripravili štvorstranný francúzsko-nemecko-slovensko-maďarský seminár venovaný vzájomným vzťahom susediacich krajín. Zo sympózií a spoločných podujatí, ktoré sekcia organizovala a na ktoré jej Rada vedeckých spoločností SAV poskytla určitú finančnú dotáciu treba spomenúť ešte trojstranné česko-slovensko-francúzske kolokvium (od roku 1990 už šieste stretnutie francúzskych, českých a slovenských historikov venované vzájomným vzťahom) na tému Mestá v strednej Európe: výskumné metódy, štúdium prípadov, ktoré sa konalo v SÚZA v Bratislave 9.-11. novembra 2000. Takto stanovená téma chcela ilustrovať prínos komparatívneho štúdia pre všeobecné i národné dejiny. Na kolokviu sa zišli francúzski autori monografií o stredoeurópskych metropolách Viedni (Jean-Paul Bled), Prahe (Bernard Michel), Budapešti (Catherine Horel), slovenskí historici venovali pozornosť Bratislave, slovenskému literárnemu centru v Martine v komparácii s okcitánskym Arles, a tiež špecifikám regionálnych centier na Slovensku pred a po roku 1918. Českí historici predstavili vedecké metódy a prístupy umožňujúce zachytiť rozličné historické aspekty stredoeurópskych miest. Slovenskí etnológovia prispeli k štúdiu stredoeurópskeho multikulturalizmu z hľadiska ďalších, histórii príbuzných spoločenských vied. Cieľom kolokvia bolo predstaviť slovenským historikom a spoločenským vedcom výsledky francúzskych historikov - odborníkov na dejiny miest, priblížiť francúzskym historikom nové slovenské štúdiá v tejto oblasti a spoločne pokročiť vzhľadom na nové viacdisciplinárne metódy výskumu v oblasti vied o človeku a spoločnosti. Treba pripomenúť, že bez medziakademických dohôd medzi SAV a CNRS, finančnej podpory Centre francais de recherches en sciences sociales v Prahe, podpory Veľvyslanectva Francúzskej republiky v Bratislave a záštity Ministerstva zahraničných vecí SR v Bratislave by ani Sekcia všeobecných dejín, ani Historický ústav SAV podobné podujatie nemohli uskutočniť. Ďakujeme dodatočne všetkým, čo nám pri uskutočnení tohto stretnutia pomohli.
Problematické zostáva zatiaľ rýchle publikovanie materiálov uvedených vedeckých konferencií: všetky naše podujatia si zborník zaslúžia a stále sa usilujeme o to, aby sa stali skutočnosťou. Je to otázka financií aj síl. Uspieť aj v tejto oblasti môžeme len vtedy, keď aktivistov bude viacej, keď sa pokúsime realizovať množstvo našich nápadov, vybeháme a vysedíme publikácie. Čím viac sa nás zapojí do práce, tým lepšie budú naše výsledky. Žiaľ SHS podľa nových predpisov dotácie na publikovanie vedeckých výsledkov neposkytuje.
Napokon uvedieme niekoľko prednášok, ktoré sekcia organizovala pre svojich priaznivcov aj širšiu verejnosť. Dr. Ľ. Harbuľová prednášala o Ruskej emigrácii na Slovensku (22.4. l999), prof. M. Britovšek z Ľublanskej univerzity na tému Slovinská a juhoslovanská historiografia všeobecných dejín v období marxizmu (máj 1999) a prof. A. Fleury zo Ženevskej univerzity na tému Švajčiarsko a druhá svetová vojna. Prežitie malého štátu: historiografia a dnešná verejná mienka. Ako posledný bod treba azda spomenúť, že na niekoľkých schôdzach sekcie všeobecných dejín sme spomenuli aj možnosť a potrebu prekladať svetovú historickú literatúru a na to, že je potrebné písať aj na Slovensku vysokoškolské učebnice všeobecných dejín. Z prekladov niektorých základných diel (napr. F. Furet: Minulosť jednej ilúzie (Bratislava, Agora 2000) alebo Dozerať a trestať od M. Foucaulta) sa Sekcia všeobecných dejín teší, i keď na tom nemá nijakú zásluhu. Odborná verejnosť by mala sama posúdiť, či sú slovenskej verejnosti prospešné tie populárnovedecké práce, na preklade a redigovaní ktorých sa aktivisti našej sekcie podieľali. Pokiaľ ide o nové vysokoškolské učebnice bez rozšírenia a prehĺbenia základného výskumu z oblasti všeobecných dejín je veľmi ťažké priniesť nové kvalitné výsledky.